Nástup do školy je v živote každého dieťaťa veľkou udalosťou. Tento deň predstavuje míľnik v jeho doterajšom vývine a zároveň
začiatok novej životnej etapy. Ako však vieme zistiť, či je dieťa na nástup do školy už pripravené? O tejto zrelosti dieťaťa hovorí
tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia.
Zápis do školy je pre dieťa zväčša prvé zoznámenie sa so školským prostredím, pani učiteľkami a ostatnými pracovníkmi školy. V tomto roku
prebiehajú zápisy do prvého ročníka základnej školy v termíne medzi 1. a 30. aprílom. Aj napriek tomu, že rodičia badajú nejaký problém
alebo uvažujú o odklade, ak ich dieťa do 31.8.2017 dovŕši šesť rokov, je ich povinnosťou zapísať ho na niektorú zo základných škôl.
Zápis do školy má dve funkcie: diagnostickú a preventívnu. Mal by rozlíšiť medzi deťmi tie, ktoré sú pripravené na nástup do školy a tie, pre
ktoré je vhodný odklad. Funkciou zápisu je vysvetliť rodičom, v čom je dieťa nezrelé a rovnako aj navrhnúť možné riešenie, napr. psychologické
vyšetrenie, návšteva logopéda alebo špeciálno-pedagogického centra.
Väčšina rodičov sa vopred informuje, čo konkrétna škola na zápise požaduje od dieťaťa a na základe toho sa ho snaží čo najlepšie pripraviť. Dieťa
sa učí básničky, pesničky, číslice a písmená, zapamätáva si základné údaje o sebe. Autorky knihy Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem
do školy majú z praxe overené, že forma a obsah zápisu do základnej školy sú pre rodičov a materské školy základným návodom, v akom smere dieťa
rozvíjať. Podľa informácií o požiadavkách školy sa rodičia snažia viesť deti k nadobudnutiu daných vedomostí. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené. V predškolskom veku je dôležité venovať pozornosť práve tým schopno-
stiam, na ktorých podklade sa v budúcnosti utvárajú ďalšie: reč, zrakové a sluchové vnímanie a základné matematické predstavy.
Čo je školská zrelosť
Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu
zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- Telesný a zdravotný stav,
- úroveň kognitívnych funkcií,
- pracovné predpoklady a návyky,
- osobnostná zrelosť
Telesný a zdravotný stav
Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým
ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické
vyšetrenie. Pri vzrastovo menších deťoch sa často stretávajú učitelia s rýchlejšou unaviteľnosťou, nižšou odolnosťou voči psychickej i fyzickej
záťaži a menší vzrast môže spôsobovať nevýhodné postavenie v rámci detského sprevádzané pocity menejcennosti, slabosti a ohrozenia.
Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú
časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa.
Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.
Na výkone tohto žiaka sa môže prejaviť chýbajúci výklad novej látky a nedostatok precvičovania učiva s ostatnými.
Poznávacie funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a
počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:
- vizuomotorika, grafomotoriky,
- reč,
- sluchové vnímanie,
- zrakové vnímanie,
- vnímanie priestoru,
- vnímanie času,
- základné matematické predstavy.
Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni,
no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
Rozhodnutie o odklade školskej dochádzky potom závisí na tom, aký môže mať tento nedostatok vplyv na úspech dieťaťa v škole v kombinácii s
faktormi ako je usilovnosť, trpezlivosť alebo reakcia dieťaťa na úspech.
Vizuomotorika, grafomotorika
Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s
predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je
obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich
prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. Dobre rozvinutá grafomotorika a vizuomotorika sú základným predpokladom pre písanie.
Reč
Na reč sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve.
Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné
sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Ak rodič zachytí nedostatky v niektorej z týchto oblastí je vhodné navštíviť
logopéda, prípadne psychológa.
Sluchové vnímanie
Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať
rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.
Zrakové vnímanie
Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a
pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú
zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do
školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätávanie
číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť.
Vnímanie priestoru
Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb
(na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie,
orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj tejto vedomosti je prospešné napr. pomenovávanie miesta pri činnosti – vonku, na obrázku,doma.
Vnímanie času
V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie
sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo
najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.
Základné matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr
je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh
) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).
Pre správny rozvoj matematických predstáv je dôležité začať pracovať s konkrétnymi predmetmi a až neskôr s obrázkami, pomáhajú hry ako domino
alebo človeče, nehnevaj sa.
Pracovné predpoklady dieťaťa a jeho návyky
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre
povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť.
Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode
od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou
sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. Učiť ich
dodržiavať pravidla (pri hre), zadávať jednoduché úlohy (uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia
z detských časopisov alebo pracovných zošitov.
Osobnosť dieťaťa
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky,
ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie,
odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v
schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti
možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá
slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti.
Tá sa formuje od narodenia dieťaťa. Preto je dôležité vždy venovať dieťaťu pozornosť, prijímať ho a chápať jeho potreby.
Školská pripravenosť, nie je školská zrelosť
Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej,
pracovnej a telesnej, ktoré dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť
dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí – ako sa učiť. Má sedem aspektov:
- Sebavedomie. Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
- Zvedavosť. Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
- Schopnosť smerovať k cieľu. Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
- Sebaovládanie. Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
- Schopnosť pracovať s ostatnými. Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
- Schopnosť komunikovať. Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
- Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných
Zasahovať, či nezasahovať?
Mnoho rodičov si kladie otázku, či je správne určitým spôsobom zasahovať v predškolskom období do spontánneho vývinu dieťaťa.
Niektorí autori kladú v tomto veku dôraz na spontaneitu dieťaťa a majú kritický postoj k predškolskej príprave. Dieťa by sa malo len hrať, spontánne
sa prejavovať a pokiaľ to nie je nutné, rodičia by nemali zasahovať do jeho prirodzeného vývinu. Iní zase kladú dôraz na predškolskú prípravu.
Vyzdvihujú postupnú adaptáciu dieťaťa na fungovanie v škole, ako v oblasti kognitívnej, tak i sociálnej a výchovnej. Pedagogičky Bednářová a Šmardová
považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade
s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy
Zdroj: Jiřina Bednářová, Vlasta Šmardová: Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy
_______________________________________________________________________________
spravny uchop pera
Naučiť dieťa správne držať pero treba skôr
Bolesť zápästia, veľká chybovosť pri písaní, únava či dokonca rečové vady – aj tieto problémy môže u detí spôsobiť zdanlivo malý problém – zlé držanie pera. Učiť deti správne držať pero treba skôr, nie až keď nastúpia do školy.
Rodičia by sa nemali spoliehať na to, že správne držanie pera sa ich ratolesť naučí v prvej triede. Ako uvádza špeciálna pedagogička Světlana Drábová, v tomto období sme už správny čas „prešvihli“.
Treba začať už v materskej škole
„Deti začínajú fixovať ceruzku v ruke medzi štvrtým a piatym rokom života. Tu zohrávajú veľkú úlohu učiteľky v materských školách a takisto rodičia. Keď príde dieťa do školy, pedagogička už nemá priestor to veľmi ovplyvniť a i keď sa jej to podarí, kŕč v ruke u dieťaťa zväčša zostáva a problémy sa vrátia neskôr ako bumerang, v piatej-šiestej triede, kedy treba vedieť písať rýchlejšie. Ruka školáka sa unaví oveľa rýchlešie, pretože pero drží kŕčovito, nie prirodzene, s ľahkosťou,“ opisuje Drábová.
Vzhľadom na to, že na písaní sa podieľa dvesto svalov, pri zlom držaní pera sa môžu rôzne skracovať, čo zapríčiňuje nielen bolesti či únavu, ale dokonca aj celkovo zlé držanie tela. „Veľkou chybou je spoľahnúť sa, že si dieťa samo nájde spôsob, ako sa mu ceruzka či pero drží najlepšie a čo mu najviac vyhovuje. Aj keď si to neuvedomujeme, za mnohými problémami s písaním stojí zlý úchop, ktorý sme si vypestovali v detstve,“ upozorňuje špeciálna pedagogička.
Ako správne držať pero?
To, akým spôsobom držíme v ruke pero alebo ceruzku, má veľký význam pri type nášho písma, efektivite písania a aj pri fyzickom zaťažení ruky. „Pri správnom úchope, by mala ceruzka alebo pero ležať na poslednom článku prostredníka a zhora si ju pridržiavame bruškami palca a ukazováka. Ukazovák by nemal byť prehnutý a celá ruka by mala byť uvoľnená.“
Pokiaľ sa deti nebudú cítiť už v skorom veku s perom v ruke pohodlne, môže to u nich vyvolať nechuť ku kresleniu a písaniu. „Chybný úchop môže zapríčiniť značnú bolestivosť ruky a jej rýchlu únavu. To má za následok chybovosť písania, potenie, stres a tým aj veľmi nepríjemné pocity detí pri písaní a kreslení.“
OBRAZOK
Takto má vyzerať správny úchop pera.
Rodičia by preto mali doma dohliadnuť na to, akým spôsobom drží ich ratolesť farbičky a v malej rúčke mu vždy ceruzku napraviť. „Dieťa má okolo seba vzory, rodičov či súrodencov, a ak držia ceruzku či pero zle, ono to po nich zopakuje,“ uvádza odborníčka. Preto sa treba zamyslieť aj nad tým, ako držíme písacie pomôcky my, dospelí. Dobrým pomocníkom sú perá, farbičky či ceruzky, ktoré majú ergonomický tvar – ten nielen deti nabáda na správny úchop.
Autor: Žanett Kollárová