Nesprávna výslovnosť, rečové vady

Zlá výslovnosť, šušlanie a iné rečové chyby. Ako pomôcť deťom pri problémoch s rečou?

Vývoj detskej reči je prirodzený, no i tak sa u detí stretávame s mnohými rečovými zlozvykmi a chybami.

Z návštevy u logopéda netreba mať istotne strach. Ich práca spočíva v rôznych jazykových cvičeniach,

ktoré nie sú pre deti nepríjemné a často sú vedené hravou formou, aby ich bavili aj z dlhodobého hľadiska.

Dôležité je, aby s nimi rodičia pracovali ďalej aj v domácom prostredí a pomohli im tak skôr prekonať tieto problémy.

Od jednej návštevy až po dlhodobú pomoc

Niektoré rečové chyby možno odstrániť veľmi jednoducho a vyžiadajú si len jednu konzultáciu.

Ak ide len o ľahký zlozvyk, ktorý sa dá účinne odstrániť cvikmi v domácom prostredí, dieťa nemusí byť stresované

návštevou logopéda, pokiaľ mu je to nepríjemné. Po prvej návšteve vám dajú zoznam slovných hračiek, ktoré budete

doma dookola opakovať a ak sa mu výslovnosť zlepší,nemusíte prísť už ani na kontrolu.

Iné problémy ako napríklad zajakávania si vyžadujú dlhodobejšiu prácu s dieťaťom. Vtedy je proces výuky systematický,

trvá niekedy aj pár mesiacov a hľadajú sa taktiež vedľajšie príčiny ako napríklad psychologické problémy,ktoré mohli

spôsobiť túto rečovú vadu.

Ako môžete pomôcť vy?

S rečovými chybami môžete deťom pomôcť z dlhodobého hľadiska pomocou vašej predvídavosti, keď s nimi budete

cielene skúšať správnu výslovnosť, ale aj usilovným cvičením už po objavení tohto problému.

Medzi užitočné rady patrí napríklad:

  • Už od malička rozprávajte s deťmi čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín. Slúžite im ako vzor a zatiaľ čo vy pohodlne prejdete do bežnej reči, im bude v ušiach stále znieť štýl predošlej komunikácie, ktorú ste mali s nimi.
  • Nečakajte, že sa chyby z ich reči odstránia samé. Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit.
  • Vymýšľajte rôzne hry so slovami, ktoré zlepšia ich slovnú zásobu a naučia ich dobre vyslovovať jednotlivé hlásky.
  • Dávajte pozor na rozprávky nadabované v českom jazyku. Keď ich budú pozerať denne a budú tak s češtinou v častejšom kontakte ako so slovenčinou, časom sa im tieto jazyky budú miešať a slová začnú vyslovovať nesprávne.
  • Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda. Venujte im denne aspoň desať minút a vždy dozerajte na to, ako ich deti prevádzajú, aby ste ich mohli opravovať a usmerňovať.
  • Zlepšujte aj ich slovnú zásobu a cielene ich učte nové slová. Neskôr ich inšpirujte aj k samostatnej tvorivosti, aby pomocou písania krátkych príbehov alebo detských básní zlepšovali prácu s jazykom.

Druhy rečových chýb:

  • Zajakávanie a brblavosť

Tieto poruchy sú často spustené po nejakom silnom negatívnom zážitku. Okrem rečových cvičení je nutné navštíviť aj psychológa a odstrániť celý problém. Často sa objavuje iba pri stresovej záťaži a keď sa dieťa dostane do rovnakej situácie, ktorá spustila túto rečovú poruchu.

  • Zlá výslovnosť niektorých hlások

Najviac problémov robia deťom písmená R a L. V tomto prípade stačia jednoduché jazykové cvičenia, ktoré pohodlne odstránia tieto chybičky. Môžete vyskúšať aj vlastnú pomoc, keď si na internete nájdete logopedické texty, ktoré naprávajú tieto problémy. Ak to nezaberie, zájdite za logopédom.

  • Vynechávanie a zamieňanie niektorých hlások

Stáva sa to najmä deťom, ktoré rozprávajú veľmi rýchlo. Základným riešením je trochu ich upokojiť a naučiť ich rozprávať pomalšie. Pomôžu vám v tom rôzne logopedické hry a taktiež aj pravidelné opravovanie správnej výslovnosti.

  • Dieťa prestane hovoriť

Tak ako v prípade zajakávania, i pri stopnutí rozprávania ide o psychologickú chybu. Keď sa už dieťa raz naučí rozprávať, no potom sa zatne a komunikuje iba gestikuláciou, v žiadnom prípade za tým nie je vývojová chyba alebo zanedbanie jeho rečového vývoja. Ide o silný emotívny zážitok, ktorý ho vykoľají natoľko, že zvolí takúto neprimeranú reakciu. Problém sa musí odstrániť spoluprácou logopéda so psychológom.

  • Šušlanie, rozprávanie nosom

Pri týchto poruchách môže ísť o kombináciu príčin. Skrývať sa za nimi môžu problémy s chrupom, keď dieťa nemá správe vyvinuté zuby a kvôli tomu ukladá v ústach zle jazyk a nesprávne vyslovuje slová. Taktiež ide o zlý vzor od jedného z rodičov, keď môže mať rovnaký problém a nechtiac tak ovplyvní aj dieťa. No môže ísť aj o vývojovú poruchu, ktorá sa odstraňuje dlhšie a pracnejšie.

  • Vývinové chyby

Za rečovými vadami môžu byť aj niektoré vývojové poruchy ako napríklad zle zrastený jazyk, spomínané problémy s chrupom, ale aj vrodené problémy, pri ktorých dieťa nesprávne spracúva počuté slová a nedokáže im priradiť správny význam. Do tejto oblasti spadá aj dyslexia alebo dysgrafia.

Vývoj detskej reči a rečové chyby: Čo všetko a v akom veku by dieťa malo vedieť povedať

A kedy už zájsť ku logopédovi? Vývoj detskej reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Niektoré sú menšie, ktoré dokážeme zvládnuť aj sami, iné si už vyžadujú návštevu logopéda.

Deti chytajú počas svojho vývoja viacero rečových zlozvykov. Niektoré z nich sa dajú poľahky odstrániť tým, že na ne budete stále upozorňovať a vysvetlíte im ako majú jednotlivé slová alebo písmená vyslovovať správne.

Ak však ide o rečové vady, tie nezmiznú z ich zvyklostí tak jednoducho a budete potrebovať aj asistenciu logopéda.

Rečové schopnosti podľa veku

Aby ste dokázali odhadnúť prípadné rečové poruchy, mali by ste mať prehľad o rečových schopnostiach, ktoré by malo mať dieťa v určitom veku.

Môžete počítať s istou odchýlkou, situáciu však nezľahčujte a radšej sa poraďte aspoň o preventívnych opatreniach, ktoré máte uplatniť, ako keby ste to podcenili.

10 – 12 mesiacov

Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.

12 – 18 mesiacov

Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.

Do 2 rokov

Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.

2 – 3 roky

Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.

3 – 4 roky

V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.

4 – 5 rokov

Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov.

5 – 6 rokov

Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare.

Čím skôr, tým lepšie

Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť.

Dôležité je sledovať jednotlivé rečové chyby dieťaťa a vedieť, či je to ešte spôsobené vekom, alebo ide už o poruchu, ktorú musia riešiť.

Zbytočne nečakajte pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Keď sa začne s dieťaťom pracovať takto skoro a ešte pred nástupom do školy, úspešnosť je vždy väčšia.

Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Niekedy samotní rodičia nedokážu spoznať takéto výkyvy, pretože si to ani v niektorých prípadoch neuvedomujú.

Berte vtedy upozornenie od cudzích ľudí ako dobrú radu, aby ste mohli drobcom pomôcť čím skôr.

Ide to aj v puberte, je to ale zložitejšie

Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje. Pravdou je, že najideálnejší čas je do siedmeho roku, keď sa s nimi ešte lepšie pracuje a skôr sa zbavia niektorých zlozvykov.

No za logopédom môžete zájsť kedykoľvek neskôr, i keď je dieťa v puberte a pracovať sa dá čiastočne aj s dospelým človekom.

Úspešnosť potom trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť. Rodičia niekedy robia chybu v tom, že to berú ako neodstrániteľnú poruchu a nesnažia sa situáciu riešiť.

Naučili sa s tým žiť a neuvedomujú si, že v niektorých prípadoch to môže byť pre ich potomkov nepríjemné.

Ak by sa vám nepodarilo odstrániť túto poruchu u jedného odborníka, vyskúšajte to u niekoho iného alebo s odstupom pár rokov, keď sú už dostupné aj novšie metódy, ktoré môžu konečne zabrať.

Aj v prípade, keď nehovorí

Niektorým deťom trvá veľmi dlho, pokiaľ sa rozrozprávajú a naučia sa správne spájať jednotlivé slabiky.

I s týmto problémom vám môže pomôcť logopéd, ktorý zistí, či nejde o nejaký vážnejší problém. Ak váš potomok nedokáže ani po druhom roku tvoriť konkrétne slová a spolieha sa skôr na pazvuky, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom.

Odborníčka radí! Neodkladajte návštevu logopéda

Zdroj: TS, Redakcia magazínu Najmama.sk

Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine! Poruchy reči má na Slovensku podľa odhadov klinických logopédov viac ako 70 % detí v predškolskom veku. Odbornú pomoc v tomto období však vyhľadajú rodičia len necelej polovice z nich. Do prvého ročníka základnej školy tak nastupuje mnoho detí s poruchou reči, čo im výrazne skomplikuje vzdelávanie.

„Deti v predškolskom veku s poruchami výslovnosti tvoria približne 80 % všetkých logopedických pacientov,“ hovorí klinická logopedička Anna Hrnčiarová, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre logopédiu, podľa ktorej majú tieto deti problémy najmä s výslovnosťou sykaviek a hlások l, r.

„Najčastejšou príčinou býva zanedbanie rečovej výchovy, slabá komunikácia v rodine, nesprávne rečové vzory rodičov či kamarátov,“ vysvetľuje Hrnčiarová a dodáva, že k poruchám reči dochádza napríklad aj pri cmúľaní prstov, či tvrdých cumľov, ktoré môže spôsobiť rôzne deformity rečových orgánov.

Poruchy reči mávajú aj deti s genetickou predispozíciou, rizikové deti, deti s veľkou nosnou mandľou, s alergiami, s neurologickým ochorením či s poruchami sluchu.

Prvú preventívnu návštevu klinického logopéda odporúčajú odborníci najneskôr v treťom roku života dieťaťa.

„Prísť o dva, či tri roky neskôr, už znamená premeškať najdôležitejšie obdobie pre správny vývin reči.“ zdôrazňuje Hrnčiarová a dodáva, že prvý pohovor môže u klinického logopéda realizovať rodič už u polročného dieťaťa.

Zdroj: Najmama.sk

Mohlo by Vás zaujímať: