začiatok novej životnej etapy. Ako však vieme zistiť, či je dieťa na nástup do školy už pripravené? O tejto zrelosti dieťaťa hovorí

tzv. školská zrelosť, ktorú posudzujú pedagógovia a psychológovia.

Zápis do školy je pre dieťa zväčša prvé zoznámenie sa so školským prostredím, pani učiteľkami a ostatnými pracovníkmi školy. V tomto roku

prebiehajú zápisy do prvého ročníka základnej školy v termíne medzi 1. a 30. aprílom. Aj napriek tomu, že rodičia badajú nejaký problém

alebo uvažujú o odklade, ak ich dieťa do 31.8.2017 dovŕši šesť rokov, je ich povinnosťou zapísať ho na niektorú zo základných škôl.

Zápis do školy má dve funkcie: diagnostickú a preventívnu. Mal by rozlíšiť medzi deťmi tie, ktoré sú pripravené na nástup do školy a tie, pre

ktoré je vhodný odklad. Funkciou zápisu je vysvetliť rodičom, v čom je dieťa nezrelé a rovnako aj navrhnúť možné riešenie, napr. psychologické

vyšetrenie, návšteva logopéda alebo špeciálno-pedagogického centra.

Väčšina rodičov sa vopred informuje, čo konkrétna škola na zápise požaduje od dieťaťa a na základe toho sa ho snaží čo najlepšie pripraviť. Dieťa

sa učí básničky, pesničky, číslice a písmená, zapamätáva si základné údaje o sebe. Autorky knihy Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem

do školy majú z praxe overené, že forma a obsah zápisu do základnej školy sú pre rodičov a materské školy základným návodom, v akom smere dieťa

rozvíjať. Podľa informácií o požiadavkách školy sa rodičia snažia viesť deti k nadobudnutiu daných vedomostí. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené. V predškolskom veku je dôležité venovať pozornosť práve tým schopno-

stiam, na ktorých podklade sa v budúcnosti utvárajú ďalšie: reč, zrakové a sluchové vnímanie a základné matematické predstavy.

Čo je školská zrelosť

Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu

zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.

Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:

• Telesný a zdravotný stav,
• úroveň kognitívnych funkcií,
• pracovné predpoklady a návyky,
• osobnostná zrelosť

Telesný a zdravotný stav

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým

ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické

vyšetrenie. Pri vzrastovo menších deťoch sa často stretávajú učitelia s rýchlejšou unaviteľnosťou, nižšou odolnosťou voči psychickej i fyzickej

záťaži a menší vzrast môže spôsobovať nevýhodné postavenie v rámci detského sprevádzané pocity menejcennosti, slabosti a ohrozenia.

Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú

časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa.

Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.

Na výkone tohto žiaka sa môže prejaviť chýbajúci výklad novej látky a nedostatok precvičovania učiva s ostatnými.

Poznávacie funkcie

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a 

počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:

• vizuomotorika, grafomotoriky,
• reč,
• sluchové vnímanie,
• zrakové vnímanie,
• vnímanie priestoru,
• vnímanie času,
• základné matematické predstavy.

Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni,

no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.

Rozhodnutie o odklade školskej dochádzky potom závisí na tom, aký môže mať tento nedostatok vplyv na úspech dieťaťa v škole v kombinácii s 

faktormi ako je usilovnosť, trpezlivosť alebo reakcia dieťaťa na úspech.

Vizuomotorika, grafomotorika

Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s

 predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je

obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich

prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, gorálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. Dobre rozvinutá grafomotorika a vizuomotorika sú základným predpokladom pre písanie.

Reč

Na reč sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve.

Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné

sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Ak rodič zachytí nedostatky v niektorej z týchto oblastí je vhodné navštíviť

logopéda, prípadne psychológa.

Sluchové vnímanie

Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať

rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.

Zrakové vnímanie

Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a

 pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú

zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do

školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätávanie

číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť.

Vnímanie priestoru

Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb

(na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie,

orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj tejto vedomosti je prospešné napr. pomenovávanie miesta pri činnosti – vonku, na obrázku,doma.

Vnímanie času

V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie

sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo

najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec.

Základné matematické predstavy

Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr

je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh

) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac).

Pre správny rozvoj matematických predstáv je dôležité začať pracovať s konkrétnymi predmetmi a až neskôr s obrázkami, pomáhajú hry ako domino

alebo človeče, nehnevaj sa.

Pracovné predpoklady dieťaťa a jeho návyky

Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre

povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť.

Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode

od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou

sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. Učiť ich

dodržiavať pravidla (pri hre), zadávať jednoduché úlohy (uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia

z detských časopisov alebo pracovných zošitov.

Osobnosť dieťaťa

Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky,

ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie,

odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v 

schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti

možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá

slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti.

Tá sa formuje od narodenia dieťaťa. Preto je dôležité vždy venovať dieťaťu pozornosť, prijímať ho a chápať jeho potreby.

Školská pripravenosť, nie je školská zrelosť

Pedagógovia začali popri školskej zrelosti používať pojem školská pripravenosť. V podstate ide o kompetencie v oblasti poznávacej, emocionálno-sociálnej,

pracovnej a telesnej, ktoré  dieťa nadobúda učením a sociálnymi skúsenosťami. Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť

dieťaťa na nástup do školy, závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí – ako sa učiť. Má sedem aspektov:

1. Sebavedomie. Dieťa by malo mať pocit, že kontroluje a dokáže zvládnuť svoje pohyby, správanie a okolitý svet. Malo by byť presvedčené, že keď sa do niečoho pustí, jeho snaha sa stretne s úspechom, a v prípade potreby sú tu dospelí, ktorí mu pomôžu.
2. Zvedavosť. Pocit, že je zaujímavé pozerať sa na nové veci, a že učenie je príjemné.
3. Schopnosť smerovať k cieľu. Prianie a schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba, jednať vytrvalo.
4. Sebaovládanie. Zmysel pre vnútornú sebakontrolu a schopnosť prispôsobovať svoje správanie zodpovedajúce veku.
5. Schopnosť pracovať s ostatnými. Táto schopnosť je založená na tom, ako dieťa dokáže byť chápané ostatnými, a zároveň ako samo rozumie ostatným.
6. Schopnosť komunikovať. Prianie a schopnosť si pomocou slov vymieňať myšlienky, pocity a predstavy. Tento aspekt súvisí s dôverou v ľudí okolo seba a s príjemnými pocitmi plynúcimi z činnosti s ostatnými deťmi alebo dospelými.
7. Schopnosť spolupracovať a nájsť pritom rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami ostatných

       Zasahovať, či nezasahovať?

Mnoho rodičov si kladie otázku, či je správne určitým spôsobom zasahovať v predškolskom období do spontánneho vývinu  dieťaťa.

Niektorí autori kladú v tomto veku dôraz na spontaneitu dieťaťa a majú kritický postoj k predškolskej príprave. Dieťa by sa malo len hrať, spontánne

sa prejavovať a pokiaľ to nie je nutné, rodičia by nemali zasahovať do jeho prirodzeného vývinu. Iní zase kladú dôraz na predškolskú prípravu.

Vyzdvihujú postupnú adaptáciu dieťaťa na fungovanie v škole, ako v oblasti kognitívnej, tak i sociálnej a výchovnej. Pedagogičky Bednářová a Šmardová

považujú za rozumnú zlatú strednú cestu. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade

s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy

Zdroj: Jiřina Bednářová, Vlasta Šmardová: Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy

_______________________________________________________________________________
spravny uchop pera

Naučiť dieťa správne držať pero treba skôr

Bolesť zápästia, veľká chybovosť pri písaní, únava či dokonca rečové vady – aj tieto problémy môže u detí spôsobiť zdanlivo malý problém – zlé držanie pera. Učiť deti správne držať pero treba skôr, nie až keď nastúpia do školy.

Rodičia by sa nemali spoliehať na to, že správne držanie pera sa ich ratolesť naučí v prvej triede. Ako uvádza špeciálna pedagogička Světlana Drábová, v tomto období sme už správny čas „prešvihli“.

Treba začať už v materskej škole

„Deti začínajú fixovať ceruzku v ruke medzi štvrtým a piatym rokom života. Tu zohrávajú veľkú úlohu učiteľky v materských školách a takisto rodičia. Keď príde dieťa do školy, pedagogička už nemá priestor to veľmi ovplyvniť a i keď sa jej to podarí, kŕč v ruke u dieťaťa zväčša zostáva a problémy sa vrátia neskôr ako bumerang, v piatej-šiestej triede, kedy treba vedieť písať rýchlejšie. Ruka školáka sa unaví oveľa rýchlešie, pretože pero drží kŕčovito, nie prirodzene, s ľahkosťou,“ opisuje Drábová.

Vzhľadom na to, že na písaní sa podieľa dvesto svalov, pri zlom držaní pera sa môžu rôzne skracovať, čo zapríčiňuje nielen bolesti či únavu, ale dokonca aj celkovo zlé držanie tela. „Veľkou chybou je spoľahnúť sa, že si dieťa samo nájde spôsob, ako sa mu ceruzka či pero drží najlepšie a čo mu najviac vyhovuje. Aj keď si to neuvedomujeme, za mnohými problémami s písaním stojí zlý úchop, ktorý sme si vypestovali v detstve,“ upozorňuje špeciálna pedagogička.

Ako správne držať pero?

To, akým spôsobom držíme v ruke pero alebo ceruzku, má veľký význam pri type nášho písma, efektivite písania a aj pri fyzickom zaťažení ruky. „Pri správnom úchope, by mala ceruzka alebo pero ležať na poslednom článku prostredníka a zhora si ju pridržiavame bruškami palca a ukazováka. Ukazovák by nemal byť prehnutý a celá ruka by mala byť uvoľnená.“

Pokiaľ sa deti nebudú cítiť už v skorom veku s perom v ruke pohodlne, môže to u nich vyvolať nechuť ku kresleniu a písaniu. „Chybný úchop môže zapríčiniť značnú bolestivosť ruky a jej rýchlu únavu. To má za následok chybovosť písania, potenie, stres a tým aj veľmi nepríjemné pocity detí pri písaní a kreslení.“

OBRAZOK

Takto má vyzerať správny úchop pera.

Rodičia by preto mali doma dohliadnuť na to, akým spôsobom drží ich ratolesť farbičky a v malej rúčke mu vždy ceruzku napraviť. „Dieťa má okolo seba vzory, rodičov či súrodencov, a ak držia ceruzku či pero zle, ono to po nich zopakuje,“ uvádza odborníčka. Preto sa treba zamyslieť aj nad tým, ako držíme písacie pomôcky my, dospelí. Dobrým pomocníkom sú perá, farbičky či ceruzky, ktoré majú ergonomický tvar – ten nielen deti nabáda na správny úchop.

Autor: Žanett Kollárová

Zhovievavá výchova končí zle. Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, majú problémy so sebaovládaním. Chýba im motivácia, disciplína a zodpovednosť .Vidia iba svoje potreby a ku svojmu okoliu sú ľahostajné. Dnešné deti rozhodujú o všetkom. Kedy pôjdu spať, čo si vezmú jesť, ako dlho budú na počítači. Vyrušujú pri stole, keď sa rodičia rozprávajú, skáču im do reči. Očakávajú, že budú centrom diania. A ak nie sú veci podľa ich predstáv, zlostia sa a sú agresívne.“Dávame deťom príliš priestoru, príliš široké hranice, naopak málo poriadku a pevnosti. Všetkého príliš škodí. Tak ako nie je dobre veľa zákazov a príkazov, nie je správna ani nadmiera voľnosti, čo je dnešný trend,” povedala psychologička Blanka Pöslová. Kým v 50. rokoch vládli v rodinách despotickí otcovia až príliš tvrdou rukou, dnes tu naopak máme veľmi benevolentné matky. Prístup vo výchove sa veľmi zmenil  po nežnej revolúcii. Spoločnosť sa preklopila do druhého extrému.

“Rodičia o svojom prístupe k potomkom premýšľajú. Čítajú psychologickú literatúru a dávajú prednosť tomu, aby bolo ich dieťa vychovávané slobodne. Nechcú zasahovať do jeho osobnosti a niečo mu diktovať,” opisuje súčasné tendencie Blanka Pöslová a odporúča, aby všetky knihy rodičia brali s nadhľadom. Každý by si mal vybrať len to, čo je mu blízke a čo podľa svojho uváženia považuje za dobrú radu.
“Tisíckrát si môžem prečítať, že by som mala byť vo vedení syna alebo dcéry pevnejšia. Pokiaľ sa ale sama pre to vnútorne nerozhodnem a nezačnem to dôsledne uplatňovať, nič sa nestane. Rodičia musia byť za svoje dieťa zodpovední. Prečo je zle, keď ide dieťa spať, ako si samo určí? Čo je zlé na tom, že si povie, čo chce jesť? Pretože malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť do postele o ôsmej  večer a jesť zdravo. Toto všetko musíme naše deti naučiť – pevne a láskyplne. My rodičia sme zodpovední za to, k čomu deti vedieme a smerujeme,” zdôrazňuje Blanka Pöslová.
Čo sa zákonite stane, keď si dieťa môže robiť, čo chce? Skúša viac a viac. Navyše sa v poslednej dobe zreteľne ukazuje, že takto vedené deti sú agresívne. Stáva sa, že rodičia neutlmia prvú vlnu, keď sa potomok snaží presadzovať svoju vôľu násilím. Dokonca sa nechávajú od svojich trojročných detí biť a pripadá im to roztomilé. Lenže to vedie k tomu, že sa deti začnú násilnícky presadzovať všade. To spôsobí, že tvrdo narazia v sociálnych vzťahoch. Nepoznajú hranice a netušia, kam až môžu zájsť. Nemajú rešpekt voči svojmu okoliu. Myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. “S prekvapením zisťujú, že aj tí druhí niečo chcú a potrebujú, ale nie sú schopní to zladiť. Majú problém
sa prispôsobiť v akomkoľvek kolektíve. Nevedia sa ovládať a strádať,” vysvetľuje Blanka Pöslová. Mnohí rodičia sú nešťastní z toho, koľko času trávia ich deti na počítači, alebo s mobilným telefónom. Ak sa pokúsia užívanie techniky regulovať, narazia na tvrdý odpor. “Najdôležitejšie je nastaviť striktne pravidlá používania. Keď dáte dieťaťu k Vianociam tablet, musíte rátať s tým, že sa bude pri odobratí zlostiť. V tej chvíli mu ponúknite inú aktivitu. Keď na to nepristúpi, nechajte ho tak. Nech sa pokojne hnevá. Prestaňte s ním komunikovať a tablet mu rozhodne nevracajte. Nikdy neustupujte. Vy rozhodnite, koľko času denne bude s tým tabletom vaše dieťa tráviť. U šesťročného dieťaťa odporúčam maximálne dve polhodiny za deň,” radí klinická psychologička Blanka Pöslová.
Desaťročné dieťa dokáže celý deň sedieť pri počítači. Ak ho rodič nevyženie k inej aktivite aj napriek jeho nevôli, škodí jeho zdraviu. Tak ako v škole platí pravidlo, že sa pri vyučovaní nesmú používať mobilné telefóny, mali by sme mať jasné pravidlá aj doma.

Zdroj: Kateřina Prouzová, Český rozhlas Pardubice

Vývoj detskej reči je prirodzený, no i tak sa u detí stretávame s mnohými rečovými zlozvykmi a chybami.

Z návštevy u logopéda netreba mať istotne strach. Ich práca spočíva v rôznych jazykových cvičeniach,

ktoré nie sú pre deti nepríjemné a často sú vedené hravou formou, aby ich bavili aj z dlhodobého hľadiska.

Dôležité je, aby s nimi rodičia pracovali ďalej aj v domácom prostredí a pomohli im tak skôr prekonať tieto problémy.

Od jednej návštevy až po dlhodobú pomoc

Niektoré rečové chyby možno odstrániť veľmi jednoducho a vyžiadajú si len jednu konzultáciu.

Ak ide len o ľahký zlozvyk, ktorý sa dá účinne odstrániť cvikmi v domácom prostredí, dieťa nemusí byť stresované

návštevou logopéda, pokiaľ mu je to nepríjemné. Po prvej návšteve vám dajú zoznam slovných hračiek, ktoré budete

doma dookola opakovať a ak sa mu výslovnosť zlepší,nemusíte prísť už ani na kontrolu.

Iné problémy ako napríklad zajakávania si vyžadujú dlhodobejšiu prácu s dieťaťom. Vtedy je proces výuky systematický,

trvá niekedy aj pár mesiacov a hľadajú sa taktiež vedľajšie príčiny ako napríklad psychologické problémy,ktoré mohli

spôsobiť túto rečovú vadu.

Ako môžete pomôcť vy?

S rečovými chybami môžete deťom pomôcť z dlhodobého hľadiska pomocou vašej predvídavosti, keď s nimi budete

cielene skúšať správnu výslovnosť, ale aj usilovným cvičením už po objavení tohto problému.

Medzi užitočné rady patrí napríklad:

• Už od malička rozprávajte s deťmi čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín. Slúžite im ako vzor a zatiaľ čo vy pohodlne prejdete do bežnej reči, im bude v ušiach stále znieť štýl predošlej komunikácie, ktorú ste mali s nimi.
• Nečakajte, že sa chyby z ich reči odstránia samé. Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit.
• Vymýšľajte rôzne hry so slovami, ktoré zlepšia ich slovnú zásobu a naučia ich dobre vyslovovať jednotlivé hlásky.
• Dávajte pozor na rozprávky nadabované v českom jazyku. Keď ich budú pozerať denne a budú tak s češtinou v častejšom kontakte ako so slovenčinou, časom sa im tieto jazyky budú miešať a slová začnú vyslovovať nesprávne.
• Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda. Venujte im denne aspoň desať minút a vždy dozerajte na to, ako ich deti prevádzajú, aby ste ich mohli opravovať a usmerňovať.
• Zlepšujte aj ich slovnú zásobu a cielene ich učte nové slová. Neskôr ich inšpirujte aj k samostatnej tvorivosti, aby pomocou písania krátkych príbehov alebo detských básní zlepšovali prácu s jazykom.

Druhy rečových chýb:

• Zajakávanie a brblavosť

Tieto poruchy sú často spustené po nejakom silnom negatívnom zážitku. Okrem rečových cvičení je nutné navštíviť aj psychológa a odstrániť celý problém. Často sa objavuje iba pri stresovej záťaži a keď sa dieťa dostane do rovnakej situácie, ktorá spustila túto rečovú poruchu.

• Zlá výslovnosť niektorých hlások

Najviac problémov robia deťom písmená R a L. V tomto prípade stačia jednoduché jazykové cvičenia, ktoré pohodlne odstránia tieto chybičky. Môžete vyskúšať aj vlastnú pomoc, keď si na internete nájdete logopedické texty, ktoré naprávajú tieto problémy. Ak to nezaberie, zájdite za logopédom.

• Vynechávanie a zamieňanie niektorých hlások

Stáva sa to najmä deťom, ktoré rozprávajú veľmi rýchlo. Základným riešením je trochu ich upokojiť a naučiť ich rozprávať pomalšie. Pomôžu vám v tom rôzne logopedické hry a taktiež aj pravidelné opravovanie správnej výslovnosti.

• Dieťa prestane hovoriť

Tak ako v prípade zajakávania, i pri stopnutí rozprávania ide o psychologickú chybu. Keď sa už dieťa raz naučí rozprávať, no potom sa zatne a komunikuje iba gestikuláciou, v žiadnom prípade za tým nie je vývojová chyba alebo zanedbanie jeho rečového vývoja. Ide o silný emotívny zážitok, ktorý ho vykoľají natoľko, že zvolí takúto neprimeranú reakciu. Problém sa musí odstrániť spoluprácou logopéda so psychológom.

• Šušlanie, rozprávanie nosom

Pri týchto poruchách môže ísť o kombináciu príčin. Skrývať sa za nimi môžu problémy s chrupom, keď dieťa nemá správe vyvinuté zuby a kvôli tomu ukladá v ústach zle jazyk a nesprávne vyslovuje slová. Taktiež ide o zlý vzor od jedného z rodičov, keď môže mať rovnaký problém a nechtiac tak ovplyvní aj dieťa. No môže ísť aj o vývojovú poruchu, ktorá sa odstraňuje dlhšie a pracnejšie.

• Vývinové chyby

Za rečovými vadami môžu byť aj niektoré vývojové poruchy ako napríklad zle zrastený jazyk, spomínané problémy s chrupom, ale aj vrodené problémy, pri ktorých dieťa nesprávne spracúva počuté slová a nedokáže im priradiť správny význam. Do tejto oblasti spadá aj dyslexia alebo dysgrafia.

Vývoj detskej reči a rečové chyby: Čo všetko a v akom veku by dieťa malo vedieť povedať

A kedy už zájsť ku logopédovi? Vývoj detskej reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Niektoré sú menšie, ktoré dokážeme zvládnuť aj sami, iné si už vyžadujú návštevu logopéda.

Deti chytajú počas svojho vývoja viacero rečových zlozvykov. Niektoré z nich sa dajú poľahky odstrániť tým, že na ne budete stále upozorňovať a vysvetlíte im ako majú jednotlivé slová alebo písmená vyslovovať správne.

Ak však ide o rečové vady, tie nezmiznú z ich zvyklostí tak jednoducho a budete potrebovať aj asistenciu logopéda.

Rečové schopnosti podľa veku

Aby ste dokázali odhadnúť prípadné rečové poruchy, mali by ste mať prehľad o rečových schopnostiach, ktoré by malo mať dieťa v určitom veku.

Môžete počítať s istou odchýlkou, situáciu však nezľahčujte a radšej sa poraďte aspoň o preventívnych opatreniach, ktoré máte uplatniť, ako keby ste to podcenili.

10 – 12 mesiacov

Dieťa už musí vedieť spájať určité hlásky, z ktorých si vytvára vlastné slová. Viackrát už pomenuje rovnakým pazvukom ten istý predmet a vytvára si tak prvú primitívnu slovnú zásobu.

12 – 18 mesiacov

Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík. Môže to byť napríklad ham, pá pá, toto a podobne.

Do 2 rokov

Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov. Medzi nimi robieva niekedy malú pauzu, no časom pôsobí jeho reč plynulejšie.

2 – 3 roky

Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť. Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky. Ak dieťa v tomto veku ešte nekomunikuje, resp. používa len do desať slov, mali by ste navštíviť logopéda.

3 – 4 roky

V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti. Práve teraz sa učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov. Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov. Nemali by mu vypadávať slová a zároveň by sa mu mala čistiť reč, aby vyslovoval jednoduché hlásky v ich správnom tvare.

4 – 5 rokov

Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Postupne by mal čisto vyslovovať všetky mäkké slabiky a vie správne rozlišovať jednotlivé významy slov.

5 – 6 rokov

Z reči sa odstraňujú posledné chybičky. V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K. Nemá rozprávať maznavo a detinsky a slová by malo používať v ich správnom tvare.

Čím skôr, tým lepšie

Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Žiaden vek dieťaťa nie je natoľko nízky, aby mu ešte tento odborník nedokázal pomôcť.

Dôležité je sledovať jednotlivé rečové chyby dieťaťa a vedieť, či je to ešte spôsobené vekom, alebo ide už o poruchu, ktorú musia riešiť.

Zbytočne nečakajte pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Keď sa začne s dieťaťom pracovať takto skoro a ešte pred nástupom do školy, úspešnosť je vždy väčšia.

Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Niekedy samotní rodičia nedokážu spoznať takéto výkyvy, pretože si to ani v niektorých prípadoch neuvedomujú.

Berte vtedy upozornenie od cudzích ľudí ako dobrú radu, aby ste mohli drobcom pomôcť čím skôr.

Ide to aj v puberte, je to ale zložitejšie

Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje. Pravdou je, že najideálnejší čas je do siedmeho roku, keď sa s nimi ešte lepšie pracuje a skôr sa zbavia niektorých zlozvykov.

No za logopédom môžete zájsť kedykoľvek neskôr, i keď je dieťa v puberte a pracovať sa dá čiastočne aj s dospelým človekom.

Úspešnosť potom trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť. Rodičia niekedy robia chybu v tom, že to berú ako neodstrániteľnú poruchu a nesnažia sa situáciu riešiť.

Naučili sa s tým žiť a neuvedomujú si, že v niektorých prípadoch to môže byť pre ich potomkov nepríjemné.

Ak by sa vám nepodarilo odstrániť túto poruchu u jedného odborníka, vyskúšajte to u niekoho iného alebo s odstupom pár rokov, keď sú už dostupné aj novšie metódy, ktoré môžu konečne zabrať.

Aj v prípade, keď nehovorí

Niektorým deťom trvá veľmi dlho, pokiaľ sa rozrozprávajú a naučia sa správne spájať jednotlivé slabiky.

I s týmto problémom vám môže pomôcť logopéd, ktorý zistí, či nejde o nejaký vážnejší problém. Ak váš potomok nedokáže ani po druhom roku tvoriť konkrétne slová a spolieha sa skôr na pazvuky, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom.

Odborníčka radí! Neodkladajte návštevu logopéda

Zdroj: TS, Redakcia magazínu Najmama.sk

Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine! Poruchy reči má na Slovensku podľa odhadov klinických logopédov viac ako 70 % detí v predškolskom veku. Odbornú pomoc v tomto období však vyhľadajú rodičia len necelej polovice z nich. Do prvého ročníka základnej školy tak nastupuje mnoho detí s poruchou reči, čo im výrazne skomplikuje vzdelávanie.

„Deti v predškolskom veku s poruchami výslovnosti tvoria približne 80 % všetkých logopedických pacientov,“ hovorí klinická logopedička Anna Hrnčiarová, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre logopédiu, podľa ktorej majú tieto deti problémy najmä s výslovnosťou sykaviek a hlások l, r.

„Najčastejšou príčinou býva zanedbanie rečovej výchovy, slabá komunikácia v rodine, nesprávne rečové vzory rodičov či kamarátov,“ vysvetľuje Hrnčiarová a dodáva, že k poruchám reči dochádza napríklad aj pri cmúľaní prstov, či tvrdých cumľov, ktoré môže spôsobiť rôzne deformity rečových orgánov.

Poruchy reči mávajú aj deti s genetickou predispozíciou, rizikové deti, deti s veľkou nosnou mandľou, s alergiami, s neurologickým ochorením či s poruchami sluchu.

Prvú preventívnu návštevu klinického logopéda odporúčajú odborníci najneskôr v treťom roku života dieťaťa.

„Prísť o dva, či tri roky neskôr, už znamená premeškať najdôležitejšie obdobie pre správny vývin reči.“ zdôrazňuje Hrnčiarová a dodáva, že prvý pohovor môže u klinického logopéda realizovať rodič už u polročného dieťaťa.

Zdroj: Najmama.sk

Nástup do detského kolektívu automaticky znamená vyšší výskyt infekcií. Do istej miery je to prirodzené, najmä u predškolákov. Hovorí sa tomu fyziologická chorobnosť. Imunitný systém však možno na zaradenie dieťaťa do kolektívu do veľkej miery pripraviť.

Pobyt v kolektíve detí, navyše po prázdninovom šantení v uzatvorených priestoroch tried často znamená nástup rôznych infekcií, ktoré si následne aj rodinní príslušníci „podávajú ako štafetu“. „Začne sa škola a dvoch týždňov tu máme nával najmä malých pacientov“, hovorí pediatrička s 25-ročnou praxou MUDr. Katarína Šimovičová z Bratislavy. Tento scenár sa opakuje každoročne. Deti idú do škôlky, do školy, prídu do kolektívu a do dvoch týždňov sú doma s pokašliavaním, nádchou a niekedy aj s horúčkou. Kritický je najmä predškolský vek.

Najčastejšie sú respiračné infekcie

K najčastejším ochoreniam v detskom veku patria akútne infekcie dýchacích ciest (respiračné infekcie). Možno povedať, že polovica z detí predškolského veku a jedna tretina školákov navštívi detského lekára v súvislosti s akútnou infekciou niektorej časti dýchacieho systému. Tento počet sa zvyšuje v jesenných a zimných mesiacoch, s nástupom sychravých dní a chrípkových epidémií.

Imunita je schopnosť, resp. vlastnosť organizmu udržať si vnútornú rovnováhu za akýchkoľvek okolností. Najznámejšou funkciou imunity je ochrana pred rôznymi mikroorganizmami a infekciami. Vplýva na ňu genetika, nezanedbateľnú úlohu zohráva dojčenie, ďalej zdravá výživa, otužovanie dieťaťa a životný štýl rodiny. Vo všeobecnosti platí, že ak sú chorľavejší rodičia, býva chorľavejšie aj dieťa. Dieťa do piatich rokov si ešte len buduje obranyschopnosť, preto deti v tomto veku bývajú častejšie choré (najmä, ak navštevujú jasle a v období po prvom nástupe do škôlky). Dlho dojčené deti s nástupom do kolektívu po treťom roku života by nemali byť často choré.

Za prirodzenú chorobnosť pre mladšie deti v období do 5 rokov veku sa považuje 6 – 8 prípadov infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesene a zimy. V prípade školákov do 12 rokov sú to 2-4 epizódy infekcií dýchacích ciest.

Prevencia funguje

Medzi základné spôsoby prevencie týchto ochorení patrí správna životospráva – dostatočný pitný režim, strava bohatá na vitamíny, minerály, stopové prvky a vlákninu s obmedzením tukov, korenín a cukrov. Dôležitou súčasťou je primeraná pohybová aktivita, dostatok spánku a pobyt na čerstvom vzduchu. Ďalšou zo základných zásad je dostatočné vetranie bytu, primeraná vlhkosť v ňom, minimalizácia prašnosti a pasívneho fajčenia.

Zdroj: http://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-dieta/ako-pripravit-deti-kolektiv-aby-neboli-stale-chore.html

Nástup do škôlky je dôležitý vývojový skok

V 3 až 4 rokoch, kedy obyčajne dieťa nastúpi do škôlky,  je vzdor na vrchole. Okolo tretieho roku sa počet záchvatov zníži, ale stupňuje sa ich sila. Nástupom do  detského kolektívu, sa veľa vecí dostáva do pohybu. Dieťa sa musí rozlúčiť so statusom mamičkinho maznáčika. Nestará sa oňho už len matka, ale prichádza nová autorita – pani učiteľka. Otvárajú sa mu nové horizonty a možnosti, učí sa veľa nových vecí. Priestory, do ktorých sa dostalo a kontakt s rovesníkmi sú preňho výzvou, ale zároveň môžu byť zdrojom úzkosti a neistoty. Vzdor je prejavom vnútorného napätia, ktoré pramení z vývojových skokov. A nástup do škôlky je určite jedným z nich.

Ťažké rána

Predstavte si nasledovný scenár. Ráno sa chystáte do práce a pripravujete dieťaťu veci do škôlky. Dieťa vstane v dobrej nálade. V okamihu, keď mu oznámite, že sa treba obliekať, napapať a pripraviť sa do škôlky, začne vzdorovať. Obliekanie trvá nekonečne dlho, odmieta jesť, pri odchode si nechce obúvať topánky. Hučí ako siréna, hádže sa o zem, je červené od zlosti. Jednoducho povedané, naťahuje čas. Doma cvičí vaše nervy a keď vstúpi do triedy a zvíta sa s pani učiteľkou, je ako vymenené.

Dieťa inak prežíva čas

Opísaná situácia v období vzdoru vôbec nie je nezvyčajná. Dieťa má odrazu iný rytmus a ono inak vníma čas ako my dospelí. Nechápe, prečo sa musí rýchlo vychystať. Časový stres je živnou pôdou na konflikty s dieťaťom. Preto vám odporúčame vstať radšej skôr, vytvoriť si časovú rezervu a nebojovať s dieťaťom. Potrebuje si prejsť obdobím vzdoru, otestovať protest a zistiť, čo môže. Potrebuje sa uistiť o svojom postavení v rodine, o tom, že mama ho naďalej miluje, aj keď už s ním nie je 24 hodín denne.

Únava rýchlejšie prebúdza vzdor

Záchvat hnevu sa môže opakovať aj po návrate zo škôlky, a to aj kvôli úplnej banalite. Dieťa tam má veľa aktivít a je viac vyčerpané. Únava môže vzdor prebudiť a zlosť môže byť intenzívnejšia. Keď dieťa popoludní vyzdvihnete, snažte sa mu viac venovať. Nebehajte s prachovkou, choďte s ním radšej na ihrisko alebo si čítajte či kreslite. Dieťa nechápe, že kým bolo v škôlke, vy ste boli v práci, a teraz musíte upratovať, lebo nestíhate. Upratovanie a domáce práce si odložte na večer, keď už spí, alebo na víkend. Po určitom čase, keď dieťa nadobudne novú istotu, vytvoríte si aj vy nový systém ako zladiť prácu a rodinu.

Deti v období vzdoru najviac potrápia rodičov

To, že má najviac záchvatov pri vás, tiež nie je nezvyčajné. Deti prejavujú vzdor a agresivitu vtedy, ak sú si isté, že to nevedie k ohrozeniu lásky z vašej strany. Skrátka, vedia, že ich milujete, preto najviac vzdorujú pri vás – rodičoch. Zdroj: internet

 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké návyky odovzdávate svojmu dieťaťu? Ak ho nevediete k pohybu a zdravej strave, samé si cestu nájde veľmi ťažko. Čo môžete spraviť pre zdravie svojich detí?

Už aj u detí dnes sledujeme rozvoj obezity a cukrovky. Obklopené sú reklamami na nezdravé potraviny, nealkoholické nápoje, spracované a tučné jedlá. Vo vnútri ich na gauči držia počítačové hry, televízia a iné zázraky techniky.

Ako ich teda prinútiť k pohybu a získaniu zdravých návykov? Tu je niekoľko nápadov, zvrátiť trendy, ktoré môžu viesť k skorých fázach ochorenia srdca.

Rozhýbte ich

Pohyb je zdravý. Prospieva celému telu, najmä srdcu ale aj dobrej nálade. Tak ako vytrhnúť malých povaľačov zo zajatia počítača? Spravte z pohybu zábavu. Behanie hore-dole po schodoch, naháňačka na záhrade, ale aj domáce práce sa pri troche kreativity môžu stať zábavnými aeróbnymi aktivitami.

Prípadne len zapnite hudbu a vybláznite sa aj s deťmi tancom. Ukážte deťom, ako im cvičenie môže pomôcť vybiť energiu a relaxovať zároveň. Ak začnete takýto prístup používať pri výchove dosť skoro, nielen že budú deti zdravšie, zároveň si s nimi vybudujete bližší vzťah.

Chrumkanie je fajn

Nie, nemyslíme tým chrumkavé slané krekry alebo sušienky, ale zeleninu a ovocie. Veľa detí síce zeleninu neobľubuje, no mrkva, zelená fazuľka, kukurica, brokolica a karfiol sú s trochou jogurtu ideálnou pochúťkou medzi hlavnými jedlami.

Pravidelný režim

Výskumy potvrdili, že chronický nedostatok spánku môže viesť nielen k urýchleniu vzniku, ale tiež k zvýšeniu závažnosti ochorení súvisiacich s vekom, ako je cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita a strata pamäti. U detí by ste mali podporovať vznik akejsi spánkovej rutiny, pri ktorej idú spať každú noc v rovnakom čase.

Rozosmejte ich

Ľudia, ktorí sa vedia zasmiať z plných pľúc, môžu mať silnejší imunitný systém než tí, ktorí žijú v strese. Smiech je pre telo vskutku dobrý. Uvoľňuje chemické látky v mozgu, ktoré podporujú zvyšovanie hladiny energie a dobrú náladu. Výskum ukázal, že 10 minút na veslovacom trenažéri navodí takú tepová frekvenciu, aká sa dá dosiahnuť len jednou minútou srdečného smiechu.

Začnite skoro

Už od detstva by ste sa mali s deťmi rozprávať. Ak v ranom veku pochopia dopad fajčenia a iných zlozvykov na ich zdravie, je lepšia pravdepodobnosť, že si tieto návyky ponesú aj do dospelosti. Ak sa aj spoločné rodinné športovanie stane pravidelnou súčasťou vašich životov, deti od mala budú sledovať príklad zdravého života.

Zdroj:web iZdravie.sk

Aj vy dávate svojej ratolesti sladký nápoj, lebo iný vám nevypije? Pozor, v jednej pestrofarebnej fľaške môže byť aj desať kociek cukru! Potvrdil to test detských ovocných nápojov. Aké pitie odporúča odborníčka?

Lekárka zo Združenia pre zdravú výživu Jana Jurkovičová pripomína, že sami rodičia naučili deti na sladké nápoje.

„Už na kočíkoch vidím upevnené farebné fľašky. Ak jednoducho nedáte dieťaťu osladený nápoj, vypije aj vodu z vodovodu, keď bude smädné,“ hovorí odborníčka.

Čo je dobré

Obyčajnú vodu z vodovodu odporúčajú aj iní lekári ako nápoj číslo jeden. Na druhom mieste sú balené vody, napríklad špeciálna dojčenská voda alebo stolové vody. A na tretie miesto odborníci radia minerálky s nízkym obsahom minerálov.

Deti by ich však nemali vypiť viac ako 3 až 5 deci denne. Ďalšími vhodnými nápojmi sú ovocné, doma pripravené čaje bez cukru.

„Tieto čaje majú nulovú energetickú hodnotu. Bylinkovým čajom sa však vyhnite, obsahujú alkaloidy, na ktoré môžu byť deti alergické,“ upozornila docentka Jurkovičová. Za vhodné nápoje pokladá aj doma pripravené, vylisované ovocné alebo zeleninové šťavy.

Džúsy rieďte

Podľa lekárky Jurkovičovej sú všetky ostatné nápoje, ktoré sú sladené cukrom či náhradnými sladidlami, nevhodné pre deti. „Týmto nápojom hovorím žbrndy. Sladené nápoje sú príčinou obezity detí, spôsobujú cukrovku aj zubný kaz,“ vyratúva odborníčka na zdravú výživu.

„Nie sú vhodné na pitie, pretože vyvolávajú pocit smädu a deťom navyše potom nechutí jesť,“ doplnila. Rodičom odporúča radšej džúsy, v ktorých nie je pridaný repný cukor. No aj tak by ich mali podľa nej zriediť v pomere jedna k jednej čistou vodou.

„Absolútne nevhodné sú pre deti kolové nápoje, pretože obsahujú kyselinu fosforečnú a niektoré aj kofeín,“ uzavrela docentka Jurkovičová.

Kalórie podľa veku

Pozrite si odporúčanú dennú dávku kalórií pre deti podľa veku.

• Deti od 4 do 7 rokov: 5 800 – 6 400 kJ (1 400 – 1 500 kcal)
• Deti od 7 do 10 rokov: 7 100 – 7 900 kJ (1 700 – 1 900 kcal)
• Deti od 10 do 13 rokov: 8 500 – 9 400 kJ (2 000 – 2 300 kcal)
• Deti od 13 do 15 rokov: 9 400 – 11 200 kJ (2 200 – 2 700 kcal)

Zdroj: vyzivadeti.sk

Rozlíšte ich

Limonáda je nealkoholický nápoj na báze vody, vyrobený z pitnej vody, nápojvých koncentrátov alebo ich zložiek, spravidla sýtený oxidom uhličitým.

Ovocný nápoj je vyrobený z ovocnej šťavy alebo jej koncentrátu a ďalších surovín. Množstvo ovocnej sušiny v prepočte na použité množstvo ovocnej šťavy tvorí najmenej jednu štvrtinu hmotnostného podielu.

Nektár je nápoj z ovocnej šťavy alebo z jej koncentrátov, vody, môže byť v ňom pridaný cukor, náhradné sladidlo alebo med.

Ovocná šťava je vyrobená zo šťavy z ovocia alebo z jej koncentrátov. Môže byť v nej pridaný cukor alebo náhradné sladidlo, množstvo ovocnej sušiny zodpovedá po prepočte najmenej pôvodnému množstvu ovocnej šťavy.

Porovnajte si, koľko kociek cukru je vo fľaškách

• Porovnajte si, koľko kociek cukru „zje“ vaše dieťa, keď mu na uhasenie smädu ponúknete sladký nápoj.
• Zaujímavý je aj údaj o podiele ovocia – v niektorých nápojoch predstavuje iba 12 percent.
• Energetická hodnota, teda počet kilojoulov, je tiež dôležitá. V 100 ml nápoja môže byť 102 kJ, ale aj dvakrát viac!

Jupík Team Cherry Cola

– ovocný nápoj

objem: 330 ml
ovocný podiel: 20 %
energetická hodnota v 100 ml: 102 kJ
obsah cukru v 100 ml: 6 g

vo fľaške 4,5 kocky cukru

Rossmann Durstlöscher Orange – Apfel-Maracuje

– ovocný nektár

objem: 500 ml
ovocný podiel: 50 %
energetická hodnota v 100 ml: 163 kJ
obsah cukru v 100 ml: 8,7 g
vo fľaške 9,9 kocky cukru

Figo Jahoda jablkovo jahodový

– nápoj z koncentrátu

objem: 300 ml
ovocný podiel: 12,5 %
energetická hodnota v 100 ml: 163 kJ
obsah cukru v 100 ml: 9,6 g
vo fľaške 6,5 kocky cukru

Kubík – Multivitamín

– ovocnozeleninový nektár

objem: 300 ml
ovocný podiel: 50 %
energetická hodnota v 100 ml: 218 kJ
obsah cukru v 100 ml: 11,9 g
vo fľaške 8,1 kocky cukru

Toma Jahoda

– ovocný nápoj s príchuťou

objem: 250 ml ovocný podiel: 12 %
energetická hodnota v 100 ml: 143 kJ
obsah cukru v 100 ml: 7,8 g
vo fľaške 4,4 kocky cukru

Hello Kitty Surprise

– ovocný nápoj

objem: 300 ml
ovocný podiel: 30 %
energetická hodnota v 100 ml: 188 kJ
obsah cukru v 100 ml: 10,7 g
vo fľaške 7,3 kocky cukru

Rauch Yippy Multi

– ovocný nápoj

objem: 330 ml
ovocný podiel: 12 %
energetická hodnota v 100 ml: 205 kJ
obsah cukru v 100 ml: 11,7 g
vo fľaške 8,8 kocky cukru

Bimboo frutta Jablko, citrón, mrkva

– ovocný nápoj

objem: 330 ml
ovocný podiel: 50 %
energetická hodnota v 100 ml: 140 kJ
obsah cukru v 100 ml: 8,1 g
vo fľaške 6,1 kocky cukru

Cappy Junior biele hrozno a čierne ríbezle

– ovocný nápoj

objem: 250 ml
ovocný podiel: 59 %
energetická hodnota v 100 ml: 172 kJ
obsah cukru v 100 ml: 9,6 g
vo fľaške 5,5 kocky cukru

Relax Jablko, broskyňa, jahoda

– ovocný nápoj

objem: 200 ml
ovocný podiel: 20 %
energetická hodnota v 100 ml: 185 kJ
obsah cukru v 100 ml: 10,8 g
vo fľaške 4,9 kocky cukru

Kubík Play Multivitamín

– ovocný nápoj

objem: 400 ml
ovocný podiel: 12 %
energetická hodnota v 100 ml: 201 kJ
obsah cukru v 100 ml: 11,8 g
vo fľaške 10,7 kocky cukru

Hláska „r“ je jedna z najťažších hlások slovenského jazyka na výslovnosť, preto sa u detí objavuje aj najneskôr. U niektorých detí až medzi 5 až 7 rokom. To však neznamená, že s nácvikom správnej výslovnosti treba čakať až do tohto veku. Hláska „r“ sa tvorí v prednej časti úst, špičkou jazyka za hornými zubami pri mierne otvorených ústach. Kmitanie špičky jazyka spôsobuje výdychový prúd, ktorý prechádza stredom ústnej dutiny. Znie to zložito? Áno, je to zložitý komplex pohybov, ktoré treba navyše správne skoordinovať v čase a priestore. Niet divu, že niektoré detičky majú s touto hláskou problémy.

Veľa rodičov si myslí, že správnu výslovnosť nacvičia hovorením básničiek a riekaniek. Nácvik správnej výslovnosti má svoju postupnosť, ktorá začína sluchovým výcvikom, vyvodzovaním hlásky v izolácii a v slabikách, potom sa prechádza na nácvik samostatných slov, po ktorých nasledujú krátke vety a frázy a až potom si dieťa trénuje výslovnosť v dlhých vetách a riekankách. Ak dieťa nevie vysloviť hlásku v izolácii, samostatných slovách alebo krátkych vetách, darmo s ním budete cvičiť riekanky a básničky.

Táto postupnosť platí aj pre nácvik hlásky „r“. V prvom rade ju musí dieťa „počuť“. To znamená, že napríklad vie správne ukázať na obrázky v dvojici slov, ktoré sa líšia len jednou hláskou: napr. ryža a lyža, alebo ruky a luky. Tiež by malo dieťa sluchom rozlíšiť, kedy vyslovíte správne a nesprávne „r“ (snažíte sa napodobniť jeho produkciu). Ak sluchové rozlišovanie dieťaťa je dobré, potom treba pripraviť „artikulačné orgány“ na výslovnosť tejto hlásky. To znamená veľký čeľustný uhol (dostatočne otvorené ústa) a postavenie špičky jazyka za hornými zúbkami. Hravou formou pred zrkadlom sa zahrajte na zvieratká a nacvičujte otváranie a zatváranie úst (ako ryba) ako nácvik veľkého čeľustného uhla, rozlišovanie polohy jazyka za dolnými zúbkami (slimákov domček) a za hornými zúbkami (škrečok), zvuk koníka, kedy sa jazyk dvíha hore k podnebiu alebo dočahovanie si špičky nosa jazykom (slonov chobot) – teda cvičenia, ktoré posilňujú polohu jazyka hore. Je dôležité, aby pohyby jazyka boli izolované od pohybov čeľuste a pier.

Fáza vyvodzovania hlásky – jedna z najťažších a najproblematickejších u mnohých detí. Na druhej strane sú deti, ktoré okamžite pochopia princíp tvorby zvuku a vyslovia prvé „r“ bez problémov. Hlásku „r“ často vyvodzujeme cez tzv. „tdnkanie“ (nie je to však jediný spôsob nácviku). Ale len správnym postavením jazyka za hornými zúbkami, primeraným čeľustným uhlom, vhodnou silou „klopkania“ jazýčka o zuby alebo fúkaním do jazyka, ako aj súhrou všetkých pohybov dosiahneme ten správny efekt – hlásku „r“. Ak jedna časť tohto „komplexu“ nie je optimálna, potom sa želaný efekt nedostaví. Vtedy je nutná pomoc odborníka – logopéda.

Nasledujú ďalšie fázy nácviku – hláska v slovách, v krátkych a dlhých vetách. Zahrajte sa rôzne hry, ktoré má dieťa rado a pokúste sa do nich zahrnúť slová s nacvičovanou hláskou. Pri hláske „r“ sú to často slová, ktoré nasledujú po spoluhláske, napr. trnka, tri, trenky, drevo, drak, mravec, mrkva, prší, brada a iné. Najťažšie sú zvyčajne slová, kde „r“ stojí na začiatku, na konci slova alebo medzi dvoma samohláskami (napr. robot, kuchár, sekera). Ak dieťa zvláda slová, krátke a dlhé vety, nakoniec treba trénovať „r“ v spontánnej reči – pri hovorení rozprávok, pri recitovaní básničiek a pri rozprávaní na rôzne témy. U niektorých detí práve táto fáza býva najdlhšia.

Logopédi neradi dávajú rady na diaľku, ako nacvičovať práve hlásku „r“, pretože niekedy sa úsilie rodičov „zvrhne“ na tzv. „francúzske r“, ktoré je veľmi náročné odstrániť. Vtedy je nutné pravidelne navštevovať logopéda, a často krát sa „račkovanie“ nepodarí odstrániť.

Nakoľko hláska „r“ patrí medzi tie náročnejšie, je dobré sa poradiť s logopédom, ktorý vám povie, na akej úrovni začať, v akých slovách hlásku nacvičovať, aké „finty“ použiť a iné praktické rady, ktoré pomôžu dieťaťu zvládnuť túto hlásku.

Autor: Mgr. Katarína Horňáková

Zdroj: internet 

S nástupom vášho dieťaťa do škôlky sa vynára množstvo nových otázok. Ako rýchlo sa moje dieťa adaptuje? Nájde si rýchlo nových kamarátov/kamarátky?

Bude mať učiteľka dostatok pochopenia pre moje dieťa? Na prekonanie prirodzených rodičovských obáv pomôže vytvorenie a udržiavanie otvorenej komunikácie s budúcou učiteľkou vášho dieťaťa.

Zoznámenie sa s učiteľkou

Pri výbere materskej školy berieme zvyčajne do úvahy faktory ako sú bezpečnosť, čistota, všeobecné denné osnovy, celková filozofia zariadenia, mesačné náklady či lokalitu. Ak chceme vedieť viac o spôsobe práce učiteľky s deťmi, je vhodné si dohodnúť stretnutie s učiteľkou skôr, ako spravíte definitívne rozhodnutie.

Pozrite sa, ako  pracuje  v triede a ako s ňou deti spolupracujú a reagujú na jej usmernenia.  Ak sa zdajú byť šťastné a je v triede vidieť medzi učiteľkou a deťmi interakciu, určite je pedagóg skúsený a vaše dieťa sa bude cítiť v materskej škole dobre.

Porozprávajte sa s učiteľkou a pýtajte sa

Pri rozhovore s  učiteľkou sa pýtajte, ako vyzerá  bežný deň v škôlke. Určite by ste nemali zabudnúť ani na otázky týkajúce sa postupu v prípade, ak ráno príde dieťa do škôlky s plačom, alebo ako riešia situáciu, keď niektoré dieťa udrie to vaše. Ďalšie užitočné otázky by mohli zahŕňať ako učiteľka zvláda disciplínu, záchvaty hnevu, učenie dieťaťa k samostatnosti na toalete, hryzenie alebo obavy dieťaťa z nadväzovania kontaktov s inými škôlkármi…

Odpovede učiteľky nám pomôžu zhodnotiť, či je dostatočne flexibilná pri reagovaní na každodenné dilemy. Veľa sa dozvieme aj z toho, ako veľmi je učiteľka citlivá na naše otázky. Ak je postoj učiteľky defenzívny, cíti sa nepríjemne alebo prejavuje známky nezáujmu, prípadne vám dáva odpovede ktoré by mohli signalizovať budúce komunikačné problémy, môže to znamenať, že učiteľka a predškolské zariadenie nie sú vhodné pre vašu rodinu a dieťa.

Rodičovské stretnutia

Väčšina materských škôl počas roka pravidelne realizuje stretnutia s rodičmi, na ktorých je možnosť diskutovať o vývojových pokrokoch dieťaťa, prípadne o ostatných záležitostiach. Zvyčajne sa tieto rozhovory týkajú spôsobu hry dieťaťa a jeho sociálneho, jazykového, kognitívneho a fyzického rozvoja. Učiteľka aj rodič by mali mať priestor na vzájomné počúvanie sa a otvorenú komunikáciu. Väčšinou učiteľka zdôrazňuje silné stránky dieťaťa. Má aj príležitosť poukázať na oblasti, na ktorých by dieťa  potrebovalo popracovať. Môže navrhnúť aktivity na zlepšenie jemnej motoriky dieťaťa, napríklad navliekanie korálikov, alebo písanie grafomotorických úloh.

Ak má učiteľka obavy z vývoja  dieťaťa v niektorej oblasti alebo vám oznamuje nepríjemné správy, snažte sa byť asertívny. Cieľom obidvoch strán je konštruktívny rozhovor a nie zbytočná konfrontácia. Pokúste sa pýtať priamo a cielene a pamätajte na to, že len diskutované problémy majú šancu byť vyriešené. Pre nedostatok času na rodičovských stretnutiach rieši väčšina rodičov a učiteľov problémy na osobitnom stretnutí. Pravidelné rozhovory s učiteľkou vám pomôžu pochopiť pokrok vášho dieťaťa a preukázať váš záujem o spoluprácu.

Diskutujte o problémoch

Ak sa vyskytnú problémy ako napríklad hryzenie, škrabnutie či udretie iného dieťaťa v škôlke, je vhodné diskutovať o probléme spoločne s učiteľkou, nie len s vaším dieťaťom.  Ak má vaše dieťa vážnejšie problémy so správaním, poraďte sa s lekárom o ďalšom postupe, prípadne o návšteve psychológa.

Niekedy sa  dieťa môže sťažovať i na učiteľku. Pokúste sa zistiť podrobnosti, môže ísť o situáciu, keď vaše dieťa nestihlo dokončiť činnosť počas vyhradeného času alebo nebolo zvolené napr. za hlavného pomocníka či do  obľúbenej roly ako napr. rozhodca pri súťaži a pod. Je veľmi užitočné, ak podporujete učiteľa a hovoríte s dieťaťom o pravidlách alebo o striedaní sa s ostatnými deťmi.

V momente rozhodovania, ktorý problém vášho škôlkára budete riešiť s učiteľkou, sa snažte zachovať neutrálny postoj a zbytočne postoj malého škôlkara nepreceňujte. Ak sa napríklad dieťa sťažuje, že „nikto sa so mnou nehrá” alebo „nudím sa v škôlke“, počkajte nejaký čas (ak sa situácia nezdá skutočne vážna), zvyčajne tento postoj a obdobie prejde

To, čo sa dieťaťu v škôlke páči a nepáči, sa často veľmi rýchlo mení.  Deti sa len začínajú učiť komunikovať s ostatnými kamarátmi v ich veku. Vaše každodenné reakcie na materskú školu môžu tiež ovplyvniť iné faktory – či ste chorý, hladný alebo len unavený.  Ak sa vaše dieťa naďalej sťažuje, jeho reakcie a spôsoby prejavu sa líšia od bežných alebo je nezvyčajne nešťastné, učiteľku ihneď kontaktujte.

Ak máte výhrady k štýlu práce alebo výkonu učiteľky, porozprávajte sa s ňou o tom. Komunikácia s dozorným orgánom by mala nasledovať až po vašej snahe o komunikáciu a nápravu u učiteľky. V prípade preradenia dieťaťa do novej škôlky ho upovedomte, že svoje malé veľké problémy môže kedykoľvek riešiť s novým učiteľom.  Naučte dieťa, že je dôležité riešiť to, čo ho trápi.

Budovanie vzťahu s učiteľkou v škôlke

Vytvoriť si dobrý vzťah s učiteľkou vášho dieťaťa je veľmi dôležité – pre vás aj vaše dieťa. Prístup učiteľky s otvorenou komunikáciou a jasné, priame otázky sú tie prostriedky, ktoré vám zabezpečia, že budete súčasťou rozvoja svojho dieťaťa a budete pyšní na jeho úspechy.

Nezabudnite  učiteľku  pochváliť— vy či vaše dieťa. Môžete tak urobiť napríklad  vetou „moje dieťa sa veľmi teší na rozprávku pred spaním”. Učiteľka sa cíti spokojne a zároveň vytvárate pozitívnu pôdu, ktorá uľahčuje učiteľke prijímať konštruktívnym spôsob prípadnú budúcu negatívnejšiu spätnú väzbu.

Myslite na seba a učiteľku ako na tím, ktorého spoločným cieľom je pomáhať vašemu dieťaťu prežívať v škôlke šťastné a produktívne obdobie.

Viac informácií o téme spolupráca s MŠ nájdete aj na www.predskolskyatlas.sk

Zdroj: internet

Túžba po fyzickej aktivite je deťom vlastná a prirodzená. Už batoľa pripomína perpetuum mobile a až do skončenia škôlky má drobec spravidla behania po dvore či ihrisku dosť a dosť. No tento sľubný pohybový vývoj sa často zasekne nástupom do školy.

Podľa štatistík venujú školopovinné deti sedavým aktivitám až 75 percent bdelého stavu a mnohé sa pohybu venujú iba alarmujúcich 12 minút denne! „Ak dieťa sleduje televízny program alebo sa hrá s počítačom viac ako päť hodín denne, riziko obezity sa zvyšuje 5,3-násobne,“ varuje diabetologička MUDr. Adriana Ilavská.

Rozhýbte sa aj vy

Ak chcete, aby mali vaše deti vzťah k športu, mali by ste nejaký druh pohybu praktizovať aj vy. Hýbte sa a hrajte spolu od malička, pretože do veku približne štyri až päť rokov ste pre deti najväčšími parťákmi vy.

Začnite jednoduchými hrami v záhrade či na ihrisku, neskôr zapojte aj rôzne športové pomôcky – odrážadlá, trojkolky, lopty, fitlopty, švihadlá, trampolínu… Dieťa si samo dokáže určiť náročnosť hry pod vaším dozorom.

Hýbať sa je zábava

„Čím skôr dieťa začne s rozvojom všetkých pohybových zručností a čím skôr si vybuduje dobrý všeobecný pohybový základ, tým lepšie. Na to však nepotrebujete navštevovať špeciálne krúžky baletu alebo tenisu už od dvoch rokov,“ tvrdia profesionálni športovci, manželia Vlado a Tina Zlatošovci.

Stačí, aby ste deťom cielene pripravovali vhodný športový program – napríklad kolobežkovanie, spúšťanie na šmykľavke či skákanie na trampolíne, loptové hry, plávanie, rôzne pretekačky, v ktorých drobcov necháte na začiatku vyhrávať.

Je dôležité, aby spoznali čo najrozmanitejšie varianty pohybových aktivít. Ak vyskúšajú z každého rožku trošku, sami sa postupne prejavia, k čomu inklinujú najviac, podľa svojho záujmu a schopností. Nevnucujte im šport, ktorý sa najviac páči vám. Každý pohyb musí byť spočiatku pre dieťa len zábava.

Systematický tréning počká

„Systematicky je zdravé hýbať sa a tešiť z pohybu každý deň. Počas vývinu dieťaťa nie je nutné hneď sa špecializovať na určité druhy športov. Ak mu vytvoríte všeobecný pohybový základ, môže sa vybrať akýmkoľvek smerom podľa toho, na čo bude mať fyzické dispozície, prípadne k čomu bude inklinovať jeho osobnosť,“ zhodujú sa manželia Zlatošovci, ktorí odporúčajú začať s disciplinovaným a špecializovaným tréningom vo veku okolo 9 až 11 rokov.

Talent nie je rozhodujúci

„Dobre urobíte, ak dieťa vezmete na rôzne druhy tréningov či na všetky druhy športov, ktoré sa dajú vo vašom okolí nájsť. Ak ho ozaj nič nenadchne, vyčkajte na vhodnejšie obdobie. A ak odmieta pravidelné tréningy, úplne postačí aspoň rekreačné bicyklovanie, prípadne korčuľovanie či plávanie,“ radia manželia Zlatošovci. Máte pocit, že vaše dieťa nemá fakt na pohyb talent?

„Miera talentu je v nižšom veku kľúčová, no časom sa tréningom môže aj menej talentované dieťa prepracovať k top výsledkom a predbehnúť tak svojich talentovaných kamarátov,“ povzbudzujú športovci.

Lenivosť sa nenosí

Musíte dieťa do pohybu doslova nútiť? „Už slovo nútiť by v súvislosti so športom nemalo zaznieť. Hlavným hybným motorom nech je vášeň. Každé dieťa musí pocítiť vášeň pre niečo a až potom sa prejaví záujmom. Silnou motiváciou môže byť aj kamarát alebo spolužiaci. Ak táto možnosť nezaberie, potom je na vašej každodennej snahe, aby ste vyskúšali čo najviac trikov, hoci aj zakúpením rýchleho psíka,“ odporúčajú manželia.

Ak sa totiž drobci prestanú hýbať, koledujú si nielen o nadváhu či obezitu, ale aj o vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol a ďalšie civilizačné neduhy.

„A vo vyššom veku ich potrápia omnoho katastrofálnejšie diagnózy,“ varujú odborníci. Aj malé deti podľa nich dokážu v tomto smere veľa pochopiť, ak im to vysvetlíte prístupnou formou. „Nechuť hýbať sa spojená s obezitou nie je len otázka nešportovania, ale predovšetkým dôsledkom nesprávneho životného štýlu a nesprávneho stravovania, keďže prijímanie potravy je pre život kľúčové. Je však pravda, že šport by mal byť prirodzenou aktivitou dieťaťa. Skúste nájsť taký, ktorý ho bude baviť a napĺňať aj z iného hľadiska ako len zo športového,“ radia Zlatošovci. Dieťa sa napríklad môže tešiť nielen na samotný šport, ale aj na obľúbeného trénera, dobrého kamaráta či super kolektív.

Koľko času denne?

„Ak ide o prirodzené formy pohybu, deti si samy určia, koľko budú ‚cvičiť‘ a s akou intenzitou. Čím je intenzita pohybu alebo hry väčšia, tým skôr sa dieťa unaví, ale o to pozitívnejší vplyv to bude mať na jeho kondíciu. U detí, ktoré sa reálne nehýbu vôbec, postačí začať aj s 30 minútami aktívneho pohybu, najlepšie formou hry. Stále treba mať na mysli stratégiu číslo jeden – hľadá sa vzor. Ak týmto vzorom nedokážete byť vy, skúste ho nájsť niekde inde. Najväčšou tragédiou dnešných detí je, že vďaka médiám môžu mať za vzor osobnosti, ktoré by nemali radšej vôbec ani spoznať. To by ste ako rodičia mali ustrážiť,“ varujú športoví odborníci.

Motivujte ich podľa veku

Do 1. roku

Vyskúšajte kurzy plávania s bábätkami či špeciálne kurzy cvičenia s batoľatami. Doma trénujte cvičenia zamerané na pohybovú koordináciu, lezenie cez prekážky, chytanie predmetov, lozenie po nerovnom povrchu a podobne.

Do 2. roku

Vhodné je chodenie, chodenie dozadu, do kopca, behanie po piesku, preliezanie cez náročnejšie prekážky, rytmické pohojdávanie pri hudbe, šplhanie na vyvýšené miesta, loptové hry či naháňačky. Povzbudzujte deti, aby napodobňovali vaše pohyby.

Do 3. roku

Zvládnu aj „tancovanie“ do rytmu, skákanie na trampolíne, šplhanie po preliezkach, loptové hry. Deti obľubujú kolektívne pohybové hry, napríklad kolo kolo mlynské… Je najvyšší čas začať používať športové pomôcky ako trojkolka, kolobežka, odrážadlo, plávacie kolesá či vodné matrace, na ktorých sa musia udržať.

Do 4. roku

Drobci už dokážu pohyby, ktoré si vyžadujú náročnejšiu koordináciu svalov, sú schopní osvojiť si základy mnohých druhov športu, napríklad lyžovania, korčuľovania, plávania, cvičiť podľa pokynov, chytať loptu, hádzať ju na cieľ, súťažiť v rýchlosti, pretláčať sa s vami.

Do 5. roku

Svalová koordinácia je už dokonalo vyvinutá, môžete dieťa zapísať do športového krúžku, o ktorý prejaví záujem – futbal, hokej, tanečná, loptové hry, napríklad aj tenis, lebo už je schopné udržať raketu.

Zdroj: internet